Mike Oldfield (vlastným menom Michael Gordon Oldfield )sa narodil 15. mája 1953 v anglickom meste Reading v hrabstve Berkshire. Jeho otec Raymond Henry Oldfield bol uznávaným doktorom, matka Maureen Bernadine Oldfield pochádzala z írskej dediny Charleville (okres Cork) a roku 1920 emigrovala do Velkej Británie. Svoju kariéru zacal ako gitarista doprevádzajúci vlastnú sestru Sally Oldfield (1947) v skupine Sallyangie , pri jej folkových piesnach, ktoré spievala v miestnych kluboch spolu s, neskôr preslávenou, Marianne Faithfull. Spolu so sestrou vydali album "Children of the Sun" a singl "Two Ships" Krátky cas pôsobil ako basgitarista a gitarista v skupine Kevin Ayers And The Whole World.So skupinou stihol vydal dve albumy "Shooting At The Moon" a "Whatevershebringswesing" .
Uz v tom case sa však zacal zamýšlat nad vlastnou tvorbou. Nahral niekolko symfonických skladieb ako demo, ale bol všade odmietaný, az nakoniec mu Richard Branson na ktorého tlacili Tom Newman so Simonom Heyworthem, šéf nahrávacej spolocnosti Virgin Records ponúkol zmluvu a rozbehol tak Mikeho kariéru.
Prvú sólovú platnu "Tubular Bells" vydal po podpise s Virgin v roku 1973 a tá ostala dodnes jeho najlepším dielom. Na tomto diele pouzil viac ako 20 nástrojov V dobe jej vydania (25 mája 1973) mal 20 rokov, predalo sa z nej viac ako 12 miliónov kusov a dostala sa na prvé miesta britského aj amerického rebrícka. Jednalo sa 49-minútovú nahrávku obsahujúcu mnozstvo melodických motívov, ktorých korene siahali od klasiky az po rock, pricom Oldfield ju nahral úplne sám ako svoje prvé demo. Cast z nej bola pouzitá vo filme "The Exorcist" a o rok neskôr sa dostala v skrátenej podobe aj na singel.

Nasledujúci album "Hergest Ridge" (1974), podobne ako všetky ostatné, ostal v tieni debutu a to aj napriek tomu, ze sa dostal na celo britského rebrícka. Potom ešte vydal Album "The Orchestral Tublar Bells" (1975) .Navlas rovnako pochodil v roku 1975 aj "Ommadawn" a všetky tri prvé albumy vyšli o rok neskôr ako 3CD set pod názvom Boxed.

Koncom 70-tych rokov viedol súkromný boj s nastupujúcou vlnou punku, album "Incantations" (1978) bol akýmsi pokusom o modernú diskohudbu a nasledujúci "Exposed" (1979) bol pre zmenu nahrávaný na zivých koncetoch, kde s ním hralo na pódiu takmer 50 muzikantov. Na zaèiatku rokov 80-tych sa Oldfield snazil o neopakovanie sa, ale albumy z tohoto obdobia vraj znejú velmi staromódne a strnulo.

Medzitým ešte vydal albumy "Platinium" (1979) , "QE2" (1980) a "Five Miles Out" (1982) Komercný úspech mu priniesla spolupráca so sopranistkou Maggie Reilly, ktorá na albume "Crises" (1983) naspievala hit Moonlight Shadow. Celé dalšie snazenie predstavovali pokusy o podobný úspech aký znamenal album "Tubular Bells", ale nepodarilo sa mu to ani s platòou "Islands", ani s "Earth Moving". Napriek týmto osobným neúspechom si získal mnozstvo fanúšikov.

V roku 1992, pri prílezitosti 20-teho výrocia vydania "Tubular Bells" vyšiel, po spolupráci s Trevorom Hornom, album "Tubular Bells II", ktorý však paradoxne len pomohol zvýšit predaj svojho slávneho menovca. O šest rokov neskôr vydal dalšie pokracovanie série "Tubular Bells" pod názvom "Tubular Bells III". Neskôr nasledovali albumy "Guitars" a "The Millennium Bell". Zatial posledným je výber toho najlepšieho z TB - "The Best of Tubular Bells".